Mariánsky stĺp

Wikipédia

Mariánsky stĺp na Františkánskom námestí je baroková stavebná pamiatka nachádzajúca sa na priestranstve pred hlavným vchodom do Kostola Najsvätejšieho Spasiteľa na bratislavskom Františkánskom námestí.

Stĺp patrí do súboru stavebných pamiatok tohto druhu, ktoré stavali Habsburgovci na viacerých miestach monarchie ako pripomienku svojich víťazstiev nad protestantskými odporcami. Ikonograficky je stĺp typom mariánskych stĺpov, ktoré sa, najmä v období od polovice 17. storočia, stali v katolíckej Európe veľmi obľúbenými. Jeho zrejmým vzorom bol mariánsky stĺp z roku 1638, ktorý dodnes zdobí Mariánske námestie (Marienplatz) v nemeckom Mníchove.

História a architektúra pamiatky

Rok postavenia a meno stavebníka stĺpu dokladá nápis na jeho podstavci - dal ho postaviť cisár a uhorský kráľ Leopold I. v roku 1675 a okoloidúcim mal na večné časy pripomínať Leopoldovo víťazstvo pri potlačení vzbury uhorských rebelov z radov protestantov v rokoch 1670 - 1671, usilujúcich sa dosadiť na uhorský trón vlastného panovníka. Po potlačení sprisahania nastali ostré represie, počas ktorých boli hlavní vzbúrenci popravení alebo predaní do otroctva na galeje. Na mieste, kde dnes stojí stĺp, bol v roku 1671 popravený jeden z čelných predstaviteľov odboja, moravský protestantský kazateľ Mikuláš Drábik.

Z architektonického pohľadu je mariánsky stĺp pomerne jednoduchou stavbou. Tvorí ho valcový kompozitný stĺp vztýčený na kvádrovom podstavci stojacom na vyvýšenom, štvorschodovom piedestáli. Na vrchole stĺpa ukončenom korintskou hlavicou je umiestnená bohato profilovaná prieskovcová socha Nepoškvrnenej Panny Márie s Ježiškom na rukách. Autor sochy nie je známy.

Z historického a ikonografického hľadiska je zaujímavý podstavec stĺpa. Zadná strana podstavca nesie reliéfny erb Uhorského kráľovstva, nápisy na dvoch bočných stranách hlásajú meno stavebníka a účel postavenia (...na slávu Najsvätejšieho Spasiteľa, Panny Márie a na odčinenie znesväcovania Eucharistie...).

viac