Vodná veža

Wikipédia

Vodná veža je názov niekdajšej gotickej fortifikačnej stavby, situovanej na južnom úpätí hradného vrchu v Bratislave. Dnešné pozostatky architektúry Vodnej veže (Turris aquatica) na Nábreží armádneho generála Ludvíka Svobodu predstavujú jednu z najstarších a najhodnotnejších stavebných pamiatok na území Bratislavy. V roku 1964 boli na základe zisťovacieho výskumu stotožnené so stredovekou fortifikáciou.

Poloha

Zakonzervované zvyšky architektúry Vodnej veže sú situované do pomerne úzkeho priestoru medzi strmými svahmi hradného kopca a rieku Dunaj, v tesnej blízkosti starobylého dunajského brodu. V týchto miestach sa stretávali dve najdôležitejšie európske historické obchodné cesty - Podunajská, ktorá spájala západ s východom a Jantárová, smerujúca z juhu na sever. Dunaj bol v minulosti oveľa širší, jeho neregulovaný tok meandroval, vytváral neprístupné močiare a práve pri Bratislave, kde výbežky Malých Karpát spevňovali jeho brehy, bolo vhodné miesto pre vznik brodu. Táto skutočnosť spolu s geomorfologickými danosťami tejto časti bratislavského Podhradia, vytvorila základný predpoklad pre vznik historicky a strategicky významného objektu, ktorý mal vždy vojensko - strážnu funkciu, kontroloval brod a zároveň prístup k mestu a hradu.

Historické záznamy

Najstaršie správy o bratislavskom mýte pochádzajú z 11. až 12. storočia, z obdobia, keď sa pod hradným návrším začalo postupne rozvíjať podhradie kráľovského hradu. Napriek tomu, že sú kusé a neuvádzajú jednotlivé mýtne prechody na území Bratislavy, musíme predpokladať, že sa viažu k mýtu z brodu, ktoré prinášalo najväčšie zisky. Tieto patrili benediktínskemu arciopátstvu v Pannonhalme, pilišskému opátstvu (najskôr od konca 12.

viac