Dobšinská ľadová jaskyňa

Zo stránky

Wikipédia

Dobšinská ľadová jaskyňa je najväčšia zaľadnená jaskyňa na Slovensku.

Poloha

Dobšinská ľadová jaskyňa sa nachádza v Stratenskej hornatine, na severnom svahu vápencového vrchu Duča, neďaleko baníckeho mestečka Dobšiná v Národnom parku Slovenský raj.

Vchod do jaskyne, ktorý leží vo výške 970 m n. m., čo je približne 130 m nad hladinou rieky Hnilca, bol známy oddávna ako „Studená diera“. Do spodných častí jaskyne prvýkrát prenikol kráľovský banský radca Eugen Ruffínyi za pomoci svojich priateľov G. Langa a A. Megu 15. júna 1870. Verejnosti bola jaskyňa sprístupnená už rok po jej objavení a v roku 1887 bola ako prvá jaskyňa v Európe elektricky osvetlená.

Opis

Z celkovej dĺžky jaskyne 1 232 m (alebo 1 483 m) je verejnosti sprístupnený okruh dlhý 475 m.

Podzemné priestory vznikli mechanickou a chemickou činnosťou vôd Hnilca v svetlosivých vápencoch stredného triasu (wettersteinské vápence), ktoré ležia, tak ako v celom Slovenskom raji, na nepriepustných spodnotriasových bridliciach. Výskyt riečnych štrkov splavených Hnilcom z Kráľovej hole, ako aj zachované oválne tvary chodieb v kvapľových častiach svedčia o tom, že vznikla eróziou podzemného toku rieky vo dvoch vývojových úrovniach s relatívnym výškovým rozdielom 50 m. Vlastný jaskynný priestor vznikol korozívnou činnosťou presakujúcej vody a jaskyňa má v základných črtách normálny krasový charakter. Rieka Hnilec svojou erozívnou činnosťou, často za pomoci unášaných okruhliakov patriacich až ku komplexom Kráľovej hole, premodelovala podzemné priestory a čiastočne utvorila priaznivé predpoklady pre prepadávanie povál a skalné rútenia. Tieto deje utvorili i vlastný priestor jaskyne s osobitným mikroklimatickým režimom.

Dnešné priestory Dobšinskej ľadovej jaskyne boli pôvodne spojené so Stratenskou jaskyňou. Osamostatnili sa až po zrútení jaskynného stropu, keď ich sutinový zával oddelil od ostatných častí systému a čiastočne uzavrel cirkuláciu vzduchu. Jaskyňa tým nadobudla tvar vrecovitej dutiny širokej 180 m a hlbokej 70 m s jedným otvorom na povrch, čo bolo príčinou vzniku osobitých mikroklimatických pomerov a jej zaľadnenia.

V zimnom období ním vnikal do jaskyne vonkajší studený vzduch, ktorý schladil jej ovzdušie i steny pod 0 °C. Presakujúca voda mrzla a vytvárala ľadové stalaktity, stalagmity, ľadopády a podlahový ľad.

viac